15 jún 2014
Komentárov: 0
15 jún 2014, Komentárov: 0

   Pôvodne som chcel prvý príspevok začať vysvetľovaním ako správne vybrať model televízora do domáceho kina a definovať výhody a nevýhody jednotlivých obrazových technológii. Rozhodol som sa, že sa k týmto témam vrátim neskôr a najskôr sa v teoretickej rovine pozrieme na to, ako má referenčný obraz vyzerať a prečo.

Ľudské oko je veľmi adaptívne a ak pozeráme 10 rokov na úplne deformované farby a obraz bez detailov, podvedome si na daný obraz zvykneme a považujeme ho „normálny“. Bohužiaľ je to omyl. Vačšina profesionálnych filmových, postprodukčných či televíznych štúdii má displeje nakalibrované rovnako.  S príchodom HD rozlíšenia do domácností je na čase toto narovnať a vidieť televízny obsah a naše obľúbené filmy „tak ako chcel režisér“ aj u nás doma. Nakalibrujme si teda náš displej najbližšie tomu, ako má režisér svoj monitor v štúdiu a sledujme či náš obraz má alebo nemá potrebné obrazové charakteristiky.

Základom dnešného štandardu je doporučenie Medzinárodnej telekomunikačnej únie s názvom REC. 709, ktoré štandardizuje formát televízie s vysokým rozlíšením a s pomerom strán 16:9. K nim máme k dispozícii obrazové štandardy a normy od ďalších organizácii ako je  SMPTE, EBU, THX, ISF a ďalších. Ich doporučenia sú základným vodítkom nielen pre službu profesionálnej video kalibrácie, ale aj pre naše oko, keď hodnotíme výkon nakalibrovaného televízora, či projektora.

THX spomína päť najdoležitejších obrazových kategórii. Pokúsil som sa ich stručne popísať:

 1.       Optimálna úroveň čiernej

 Optimálna úroveň čiernej znamená kalibrovať čiernu tak, aby reprezentovala najhlbší dielik čiernej farby v rámci dynamického rozsahu videa/filmu. Kalibrácia zachováva podľa možností všetky čiernošedé detaily a ak je čierna dostatočne nízka, gradácie šedi a farieb dodajú obrazu hĺbku. Naopak, ak displej nemá takú hlbokú čiernu, obrazu chýba kontrast a je plochý.

 2.       Kontrast ( dynamický rozsah )

 Kontrast nie je len pomer najtmavšieho a najsvetlejšieho bodu. Myslí sa ním schopnosť displeja vytvoriť na detaily bohatý a dynamický obraz. Ak k hlbokej ( a optimálne nastavenej ) čiernej vie displej zároveň pridať svietivosť nad 120cd/m² a zobrazí pri tom všetky svetlé detaily, je to ideálne.

 3.       Presnosť farieb a krivky šedi

 Jedná sa o schopnosť displeja ponúknuť krivku šedi ( čiernobiely obraz ) bez viditeľnej infiltrácie iných farieb. Ďalej je to presné vykreslenie farieb v rámci cieľového farebného gamutu s minimom odchýliek pre ich saturáciu, odtieň a svietivosť. S oboma potom veľmi úzko súvisí gamma podanie displeja.

 4.       Rozlíšenie a pohybová ostrosť

 Tu sa v prvom rade jedná o správnu geometriu a zaručenie, že displej nás neoberá o naturálnosť pixelov cez nepotrebný processing. Zvýši sa tým detailnosť obrazu. Statické scény môžu vypadať dobre, ale každý displej treba ďalej testovať ako vykresľuje pohyblivé scény a zvážiť využitie techník na zlepšenie pohybovej ostrosti ( ak také displej má ).

 5.       Kvalita prehrávaného obsahu

 Pôvodne tento bod nebol v zozname, ale s neustálym podceňovaním kvality obsahu a prehrávania u spotrebiteľov sa stáva snáď najdoležitejším. Doporučujem len originálne disky, resp. nekomprimovaný obsah. Pre prehrávanie doporučujeme kvalitný Blu-ray prehrávač, high-end HTPC, prípadne do reťazca zaradiť profesionálne video procesory pre scaling a video kalibráciu. Doporučujeme si všímať obrazovú a zvukovú kvalitu a vernosť jednotlivých edícii Blu-ray filmov ( viac tu ).

   Týchto 5 parametrov má podľa THX najväčší vplyv na kvalitu obrazu. Parametrov je ale oveľa viacej a video kalibrácia sleduje najmä to, ako samotný displej reaguje na zmeny kontroliek a čo sa deje na obrazovke.  V ďalších príspevkoch sa preto budem venovať hodnoteniu výkonu displeja z pohľadu aktuálnych zobrazovacích technológii a dizajnu výrobcov.

Pridaj komentár